Mám chuť sa vyplakať, ale už ani to mi nejde. Som v úplnom stave zúfalstva. Asi som všetko posrala. Všetko. Nič nebude tak ako by som chcela. Najhoršie je však to, že už ani netuším, čo chcem. Neviem myslieť do budúcna. Chcem len obyčajné ľudské teplo, dobro a prítulnosť. Aspoň na teraz, na túto chvíľu. Trošku praobyčajnej lásky. Pre mňa. Len trošička lásky. Ja už to nezvládam. Áno, priznávam, som slabá, potrebujem oporu, a už ani nemám síl sa za to hanbiť. Nikdy zo mňa nebude typická feministka, ktorá sa snaží prebiť životom osamote s pomocou vlastných síl. Potrebujem muža. Pevného, silného, zodpovedného. Ja to asi inak neviem.
Nikdy som nemyslela, že na mňa samota takto doľahne.
Chcela som rozchod? Chcela. Tak, čo sa sťažujem?
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
5 komentárov:
Hmm, viem presne čo cítiš, viem ako to bolí, keď sa všemocne snažíš nájsť pozitívne myšlienky a nejde to.
Mne vtedy veľmi pomáha, ak vidím pred sebou nejaký svetlý bod, udalosť, či stretnutie, na ktoré sa môžem tešiť bez rizika, že to nevyjde. Skús ďalej písať o svojich pocitoch, aj to veľmi pomáha. Nedus ich v sebe, aspoň malý kúsok zo seba zlož.
.
Kde si som čítala výrok, že "Bez lásky je človek ako mŕtvola a dovolenke."
ahoj blueska, ďakujem za pristavenie
Mala som pred sebou ten svetlý bod, ktorý mi rozjasňoval dni, ale stalo sa, že už ani ten nie je istý a všetko upadá do kategórie "možno"
Nuž, uvidím, nejako týmto obdobím preplávam, verím, že bude lepšie. Aspoň sa snažím veriť.
.
Máš pravdu, vypísať sa veľmi pomáha. Poslednú dobu nerobím nič iné len píšem a píšem.. na svoj imaginárny "papier" na disku, len nie všetko sa odvážim dať na blog. A stále dúfam, že s odstupom času, po prečítaní napísaného, hádam samu seba aj pochopím :)
nefnukaj dievca, hlavu hore.. Aj bolest ma svoj cas :))))
Ked mas precit dazd, musis najskor poznat sucho.
Viem, pateticke kecy..ale pravdive. Zatial si aspon viac oslad kafe a rozmaznavaj sa jak sa da :)))
no dobre, tommy, beriem ťa za slovo, idem sa rozmaznávať ;-)
kazdy rozchod boli, bez ohladu na to, ci si to chcela alebo nie. dopraj si cas na smutenie - lebo oplakat ho treba. a potom sa pozbieraj a chod dalej.
Zverejnenie komentára