Ja som nenormálne zaľúbená.
Prišlo to nečakane. Nejaký skrat v mozgu – hups, a je to tu. Zrazu mi drbne v bedni. Bez upozornenia. Bláznivo. Nerozumne.
Typické príznaky, ktoré mi desivo pripomínajú, že ak s tým neprestanem, nedoštudujem. Nie som schopná na nič myslieť, len naňho. Nie som schopná nič robiť. A je mi to jedno. Proste som prerušila všetok svoj doterajší sled života. Dočasne, kým ma to prehnané zaľúbenie neprejde. Ale kedy? Prejde ma to? A ak aj áno, bude neskoro, ja si tento krát nemôžem dovoliť zaháľať v robote...
A čo robím celé dni? Buď s ním mám nonstop PPS, čo je väčšinu dňa, alebo potom po večeroch a v noci čumím na jeho fotky stále dookola a stále dookola, dookola... Ako sprostá pubertiačka. Ale neviem to ovládnuť aj keď si veľmi dobre uvedomujem absurdnosť tejto situácie.
Som ako aprílové počasie, vznášam sa k oblakom od šťastia v jednu chvíľu, v druhú ma zas prepadnú ťažké depresie a zúfam si...
Posledné dni som prekonzultovala všetko s Ank. Už ma bolia prsty z toľkého ťukania do kláves.
(Ach, ja internetové dieťa. Zaľúbenie cez klávesy... aj riešenie s najlepšou priateľkou cez klávesy... ako ľahko internet prekonáva tie kilometre, koľké sme vzdialení... stále nad tým žasnem)
Som nevyliečiteľne zaľúbená. Je to krásny pocit.
Aj keď mi rozum velí, že je to hlúposť a zaľúbenie v dnešnej dobe je nebezpečnou záležitosťou. A hlavne takéto - internetové. Cez písmenká...
Neviem si pomôcť a netuším ako dlho ma bude prenasledovať tento krásny pocit. Chcem si ho udržať, aspoň chvíľku.
Prišlo to nečakane. Nejaký skrat v mozgu – hups, a je to tu. Zrazu mi drbne v bedni. Bez upozornenia. Bláznivo. Nerozumne.
Typické príznaky, ktoré mi desivo pripomínajú, že ak s tým neprestanem, nedoštudujem. Nie som schopná na nič myslieť, len naňho. Nie som schopná nič robiť. A je mi to jedno. Proste som prerušila všetok svoj doterajší sled života. Dočasne, kým ma to prehnané zaľúbenie neprejde. Ale kedy? Prejde ma to? A ak aj áno, bude neskoro, ja si tento krát nemôžem dovoliť zaháľať v robote...
A čo robím celé dni? Buď s ním mám nonstop PPS, čo je väčšinu dňa, alebo potom po večeroch a v noci čumím na jeho fotky stále dookola a stále dookola, dookola... Ako sprostá pubertiačka. Ale neviem to ovládnuť aj keď si veľmi dobre uvedomujem absurdnosť tejto situácie.
Som ako aprílové počasie, vznášam sa k oblakom od šťastia v jednu chvíľu, v druhú ma zas prepadnú ťažké depresie a zúfam si...
Posledné dni som prekonzultovala všetko s Ank. Už ma bolia prsty z toľkého ťukania do kláves.
(Ach, ja internetové dieťa. Zaľúbenie cez klávesy... aj riešenie s najlepšou priateľkou cez klávesy... ako ľahko internet prekonáva tie kilometre, koľké sme vzdialení... stále nad tým žasnem)
Som nevyliečiteľne zaľúbená. Je to krásny pocit.
Aj keď mi rozum velí, že je to hlúposť a zaľúbenie v dnešnej dobe je nebezpečnou záležitosťou. A hlavne takéto - internetové. Cez písmenká...
Neviem si pomôcť a netuším ako dlho ma bude prenasledovať tento krásny pocit. Chcem si ho udržať, aspoň chvíľku.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára