Fakt zlé ...

Nebaví ma sex. Nemám z neho žiadne potešnie. Už som na tom asi fakt zle ...

Odstreliť a spopolniť.

Amen.

Znova sa neznášam ...

Frázovitosť neobľubujem, ale ja naozaj neviem, čo ďalej so sebou v tomto čudnom živote. Vonku leje, počasie na nič a ja sa tiež cítim nanič, lebo ma opantala deprimujúca nálada v ktorej neviem čo so sebou. A aj keď viem, že čochvíľa pominie, cítim sa na prd.

Keby som sa dostala aspoň na rázcestie čohosi. To by som však musela najprv kráčať po ceste. Ja však momentálne nie som na žiadnej ceste, ani nikam nekráčam. Také „vákuovno“ ma ovláda. Možno by som aj chcela, či vedela ... prečo len to premýšľanie tak bolí a radšej schovávam hlavu do piesku?

Občas závidím ľuďom so snami, predsavzatiami za ktorými sa ženú. Poznám ľudí, ktorí na základnej škole, ešte ako deti, vedeli čo chcú. Ja som to nevedela.

Preto som šla na gymnázium s nádejou, že dospejem a prídem na to. Neprišla. Šla som na vysokú školu v odbore, ktorý mi bol úple neznámy, v ktorom sa nepohyboval nikto v mojom okolí, ani rodina. Išla som tam na drzovku, však skúsim, nie? Nevedela som, do čoho idem ale bola som spokojná.

Dlho sa mi darilo, potom prestalo. Po 3 rokoch štúdia mi došlo, že asi nie som na správnom mieste. Chcela som byť výnimočnou, no ostala som priemernou. Občas mám pocit, že podpriemernou. Môj talent nestačí dohnať mnohých naozaj dobrých. Stačí však na to aby som pracovala v tomto odbore a bola aspoň ako tak úspešná. No neviem či to chcem.

Najradšej by som si vyhodila podobné myšlienky z hlavy. Doštudujem. Viem. Ale neviem, čo ďalej. Nenapĺňa ma to.

Do čerta, mám sprostých 25 a stále netuším čo vlastne chcem.

Moja staršia sestra končila štúdium vysokej školy v čase, keď som bola stredoškoláčka. Keď bola v poslednom ročníku, zaprisahala sa, že nikdy nebude pracovať vo svojom odbore. Vtedy som len krútila hlavou a nechápala. Aj som ju ľutovala, načo to do četra študuje, keď to nemieni robiť. Nenapadlo ma, že za tie roky sa môže zmeniť názor i povaha.

A teraz som v rovnakej "kaši" ja. Rozum vraví nech neblbnem. Investovala som 6 rokov, mám v tom vzdelanie, čo iné mám robiť ak nie toto. A duša zas kričí: choď od toho, strháš sa, zničíš sa, nenapĺňa ťa to, stesuje ťa to... bež od toho preč ...